SK
Osídlenie bratislavského hradného kopca siaha hlboko do praveku. Výhodnú pozíciu nad riekou Dunaj využili na vybudovanie výšinnej osady už v období eneolitu (cca 2 500 rokov pred Kr.) a taktiež v staršej dobre železnej (8. – 6. storočie pred Kr.).
Strategická poloha na križovatke významných obchodných ciest pri dunajskom brode aj keltských Bójov viedla k vybudovaniu významného oppida, ktorého centrom bol práve hradný kopec. Nedávny archeologický výskum na nádvorí hradu a v jeho okolí priniesol významné doklady o vyspelosti tunajších vládcov, známych už skôr vďaka nálezom zlatých i strieborných mincí, ktoré v Bratislave razili. Ukázalo sa, že svoje kamenné sídlo si v 1. storočí pred Kr. dali postaviť skúsenými majstrami z Rímskej ríše.
Staroveký Rím pri svojej územnej expanzii na prelome letopočtu prekročil aj Dunaj a prirodzene využil vo svojom obrannom systéme aj bratislavský hradný kopec, podobne ako to bolo v prípade neďalekého Devína. Na rozdiel od neho sa však v Bratislave zatiaľ nenašli zvyšky stavieb z rímskeho obdobia, len druhotne použitý materiál z nich, ktorý dokazuje prítomnosť XIV. rímskej légie.
Najstaršia písomná zmienka o Bratislavskom hrade sa viaže k roku 907, keď sa pod menom Pressalauspurch spomína v Salzburských análoch v súvislosti veľkou bitkou medzi Maďarmi a Bavormi. Toto meno nieslo významné veľkomoravské hradisko vybudované v priebehu 9. storočia. Drevozemné opevnenie chránilo areál, v ktorom stála okrem drevených stavieb aj murovaná trojloďová bazilika a zrejme aj kamenný palác, ktorého základy boli taktiež odkryté. Rozmery spomínanej baziliky ju radia medzi vôbec najväčšie sakrálne stavby Veľkej Moravy, čo naznačuje, aký význam malo bratislavské hradisko v tomto období.